Reštrukutralizácia spoločnosti Váhostav sa stala témou číslo jeden. Momentálne sú vládnou stranou Smer navrhnuté dve riešenia a to, buď z dlhodobého hľadiska 100% pre veriteľov alebo z krátkodobého 50%. Pri prvej možnosti 15% viac-menej hneď a 85 % neskôr. Avšak je dôležité podotknúť akou formou majú dostať tých 50%. Jednoducho povedané, vláda plánuje skúpiť niečo okolo 30 000 000 eur, vyplatiť ich veriteľom a následne tieto peniaze vymáhať od Váhostavu. Ako je možné, že sme dospeli do stavu, keď niekto dostane za 100% odvedenej práce len 15% a potom z dlhodobého hľadiska 100% (neviem, kto tomuto môže uveriť) alebo len 50%? Kam zmizli tie peniaze, ktoré boli Váhostavu vyplatené? Snáď nechce Váhostav povedať, že cena bola podhodnotená o 85% a zostalo im len 15% na vyplatenie. Peniaze pravdepodobne zmizli na Cyprus a možno neaký ten miliónik uletel aj na Bahamy.
Naspäť k riešeniam, ponúkaným vládou. Hovoríme o percentách, ktoré vláda „odkúpi“ a potom bude od Váhostavu vymáhať. Prečo by však mala vláda skupovať percentá z dlžnej sumy od súkromníka? Nikto z tvorcov tohto geniálneho nápadu však nehovorí, že táto suma sa bude vymáhať zo zisku Váhostavu. Každý šikovný manažér dokáže predsa udržať Váhostav na nule, bez zisku, a v tom prípade tieto percentá zaplatíme my, danovníci a ľudia spojení s Váhostavom sa budú len smiať, že nemusia zaplatiť ani tých 15%. Dostali 100% zaplatených od štátu na začiatku a ešte k tomu im štát odkúpi percentá z ich dlhu voči veriteľom. Perfektný obchod. Prečo však ľudia nedostanú 100% priamo od Váhostavu? Túto otázku by v tomto momente bolo vhodné smerovať na Smer, poprípade prokuratúru alebo orgány činné v trestnom konaní.
Avšak dnes už Váhostav nevyrieši žiadny zákon. Možno predkladať zákony preventívne do budúcna, avšak Váhostav vyrieši len potrestanie tých ktorí sa hrajú na neúspešných podnikateľov a stavajú vily na Bahamách. Najlepším a ideálnym riešením by bolo to, keby prokuratúra robila svoju prácu poriadne, a čo najskôr našla vinníka. Ak si naozaj bol Váhostav dopredu vedomý toho, že nevyplatí malých a stredných podnikateľov a živnostníkov, spáchal podvod.
Prečo sa však rieši len táto kauza? Prečo sa nerieši aj tých daľších 560 Ficom spomínaných reštrukturalizácií, kde taktiež majitelia spoločností majú obrovské majetky a veritelia v niektorých prípadoch stále nedostali ani tých 15%? Odpoveď je jednoduchá, politika sa dostala nad dobro ľudí.
Keď som sa pred pár dňami zúčastnil rozpravy o Váhostave, ostal vo mne len jeden dojem. Mal sa tu vyriešiť Váhostav, ale riešili sa tu len malicherné spory medzi vládou a opozíciou. Každy rozprával o tom, ako to tí druhí spravili zle. Osočovali sa navzájom, pretože sa majú osočovať za čo. Vláde je úplne ukradnuté, čo predkladá opozícia a naopak. Presne z tohto dôvodu je treba priniesť do NRSR novú krv, krv, ktorá nie je zaťažená žiadnou politickou kauzou. Cieľom politikov by nemalo byť súperenie, ale spolupráca, preto sme si ich zvolili a preto dostávajú toľko peňazí z našich daní. Kým budú v politike stále tie isté tváre, nikdy sa nedostaneme k skutočnému riešeniu problémov, ale budeme sledovať ako vláda s opozíciou navzájom na seba vyťahujú staré kauzy. Nemôžeme žiť donekonečna z minulosti, a hriechy minulosti nenapravia nikdy tí ktorí ich v minulosti spáchali.
Dávid Birkuš (MNSK)
